Záver diskusie:

Boj o moc je častý u detí, ktoré nevedia, kde majú postavené hranice a u rodičov, ktoré menia svoje priority vo výchove, resp. ich vôbec nemajú. Deti musia mať pravidlá, lebo tak sa im ľahšie žije a majú oporu. Stratégie v bojoch závisia od situácie a kreativity rodiča zaujať dieťa. Aby sa bojom predchádzalo treba deti usmerňovať. Oboznámiť blízku rodinu čo ich deti môžu a čo nemôžu robiť. Dbať nato, aby obaja rodičia sa zhodli vo výchove a dávali jasné príkazy a usmernenia.

Záver diskusie:

           Mamičky diskutovali v teoretickej rovine, lebo našťastie osobné problémy s rozvodom nemajú. Jedna z našich diskutujúcich bola v diskusii dominantnou, lebo sa jej táto téma osobne dotýkala.  Jej rozprávanie o sebe bolo veľmi sugestívne, lebo mamičky ju poznajú osobne a netušili čím všetkým prešla. Zistili sme, že aj maličkosti, ktoré sa vyskytnú vo vzťahu a dlhodobejšie nám na partnerovi vadia, treba riešiť otvorene. Svoju hodnotu si vo vzťahu treba budovať najmä aktivitou, ktorá nám prináša radosť. Nepodriadiť všetko rodine. Avšak násilie v  rodinách o ktorých vieme, že tam je,  sa veľmi ťažko rieši, dokiaľ sa niekto z rodiny nerozhodne o tom hovoriť a nepožiada o pomoc. Častokrát to však môže byť už neskoro.

Záver diskusie:

V závere diskusie sa prítomné snažili pomôcť účastníčke diskusie, ktorú veľmi trápi správanie jej syna a nevie si s ním poradiť. Diskusiu som uzavrela konštatovaním, že výchova je beh na dlhé trate, a že vlastná sebavýchova nám môže pomôcť porozumieť vlastným deťom a tak predchádzať zlému “dekodóvaniu” správania našich detí.

Záver diskusie:

Hranice sú nevyhnutné pravidlá v záujme  ochrany fyzického i psychického zdravia deti. Väčšina z nás mala a má problém pri dodržiavaní vytýčených hraníc deťom. Hranice posúvame podľa situácie a podľa vlastného uváženia. Starí rodičia, ale aj blízka rodina často nevhodne zasahujú do výchovy spôsobom, že naše hranice porušujú a tak znižujú rodičovskú autoritu pred deťmi. Nesúlad v stanovovaní hraníc pre deti medzi manželmi je častý a je veľakrát dôvodom pre hádku. Používanie „vodítka“ pre určenie teritória pre dieťa (napr. v nákupných centrách) niektoré prítomné považovali za veľmi nevhodný prostriedok pre stanovenie hranice pokiaľ dieťa smie ísť. Je potrebné vysvetliť dieťaťu pojem sloboda.

Záver diskusie:

Všetky mamičky sa zhodli, že psychické tresty sú oveľa horšie než fyzické a majú aj trvalejšie následky na ďalší život nielen dieťaťa, ale aj jeho potomkov. Fyzické tresty ak už musia byť používané, mali by použité  bez emócii zo strany rodičov. Malé detičky “capeme po zadku” väčšie “buchnátujeme”. Je ťažké sa v niektorých situáciach ovládať. Všetky máme problém neporušovať zákazy dané deťom a tiež dohodnúť sa s manželom a blízkou rodinou na formách trestov.

Záver diskusie:

Prítomné mamičky zistili, že problémy s negatívnymi reakciami máme všetci. Úžasne bolo počúvať slová “to aj ty tak prežívaš, ja som si myslela, že to len ja reagujem nevhodne”. Emócie súvisia s temperamentom a povahou. Preto je dôležité poznávať seba, aby sme sa dokázali poučiť a zvládať situácie, ktorými dennodenne prechádzame. Zistili sme, že prejavy našich emócii závisia od veku dieťa. Pri maličkých deťoch sa viac ovládame, než pri väčších deťoch. Samozrejme veľkým spúšťačom našich negatívnych emócii nie sú len deti, ale hlavne naši manželia a niekedy aj blízky príbuzní. Sebavýchovou sa však dajú tieto emócie rozumne ovládať a kompenzovať v iných aktivitách.